Budúcnosť automobilov
Dnes pár myšlienok o súčasnosti a budúcnosti automobilového priemyslu. Jedná sa o odvetvie, ktoré dotiahlo do dokonalosti procesy výroby a napriek tomu stojí na povestnom okraji priepasti.
Situácia v automobilovom priemysel je výzva pre samotné odvetvie, ale aj pre súčasný consulting.
Pred časom som dva dni obdivoval obrovský technologický pokrok v procese výroby, ktorý urobili automobilky za posledné roky. Nedá sa povedať, že by pred tým neboli na špici vo využívaní moderných technológií, to, čo som videl na marcovej konferencii ZAP ma zaskočilo a to napriek tomu, že o automobilovom priemysle a jeho špičkovej technologickej úrovni, hovorí každý.
Optimalizácia a racionalizácia potreby materiálov, optimalizácia procesu výroby a logistiky, to všetko prispelo k zníženiu výrobných nákladov klasických častí auta do takej miery, že zvýšenie využívania softvéru pri zabezpečení chodu automobilu sa neprejavilo na navýšení ceny auta.
A trend „softverizácie“ klasických áut ďalej pokračuje, odborníci očakávajú, že do roku 2025 stúpne podiel softvéru na cene auta z dnešných 10% na 50%. Ak sa uvedený predpoklad navýšenia nemá prejaviť na náraste koncovej ceny, čo asi nie, potom môžeme očakávať ďalšiu mohutnú vlnu robotizácie a racionalizácie procesu výroby v automobilkách.
Napriek týmto nespochybniteľných úspechoch som vo vystúpeniach prednášajúcich automobilových expertov cítil zvláštny smútok, v niektorých prípadoch až beznádej. Všetci s hrdosťou a entuziazmom hovorili o tom, aké kvalitné a moderné autá plánujú vyrábať, ako moderne ich chcú vyrábať, ale otvorene sa vyhýbali odpovedi na otázku, čo bude s automobilmi o päť, desať, dvadsať rokov. Celé odvetvie je zamorené hmlou neistoty, nikto nevie, čo sa stane, ako sa reálne vyvinie používanie fosílnych palív a do akej miery sa presadia alternatívne palivá, či využitie elektrickej energie.
Zdá sa, že hlavná hnacia sila v odvetví, potreba neustáleho inovovania a modernizovania procesu výroby a automobilov, postupne prestáva pôsobiť alebo presnejšie, stáva sa samoúčelnou. Načo inovovať naftové motory a ich výrobu, keď sa o chvíľu zakážu? Vsadíme na benzínový motor, dokedy bude zaujímavý? Pustíme sa naplno do vývoja a výroby elektromobilov, ale čo s nabíjaním? Kto zaplatí nabíjacie stanice aspoň tušíme, ale kto zainvestuje do výmeny rozvodných sietí v poslednom kilometri pre státisíce a možno milióny európskych domácností, ktoré nie sú dimenzované na súbežné nočné nabíjanie niekoľkých susedov?
V ťažkej situácii sú dnes aj záujemcovia o výstavbu a prevádzkovanie čerpacích staníc. V roku 1990 si mohli bez obáv vypočítať biznis plán a mohli si byť istí, že jeho základné prvky, palivá, zostanú nezmenené. Ako ju má dnes investor, ktorý chce čerpaciu stanicu prevádzkovať 25 rokov, naprojektovať a postaviť? Aké výkonné trafostanice má inštalovať? Ktoré palivá má zvoliť?
Aby sa celá situácia v automobilovom priemysle ešte viacej zamotala, na dôvažok sa rýchlo mení správanie obyvateľov, užívateľov automobilov. Dospela SMART generácia, ktorá z veľkej časti odmieta klasické správanie svojich rodičov a prejavuje sa to aj vo využívaní automobilov. Zdá sa, že vlastnenie automobilu nie je pre týchto ľudí hodnotou. V súkromnom živote preferujú hromadné formy prepravy a čím ďalej tým viac cenovo dostupné taxíky jazdiace na hranici zákonnosti. Rýchlo sa medzi nimi šíri prax „zdieľania automobilov“, keď si niekoľko ľudí zadováži spoločné auto a to následne zdieľajú medzi sebou podľa vopred dohodnutých pravidiel s podporou mobilných aplikácií. A nakoniec, títo ľudia dokážu prostredníctvom sociálnych sietí a iných aplikácií nahradiť množstvo stretnutí, ktoré by sa bez existencie týchto možností udiali v reálnom svete a na ktoré by bolo potrebné cestovať. V dôsledku týchto okolností je oprávnený predpoklad, že vo vyspelom svete začne od určitého času klesať dopyt po nových autách.
Výrobcovia automobilov, ich subdodávatelia, predajcovia, servisné firmy, títo všetci ľudia by mali začať intenzívne hľadať možnosti, ako zmeniť, resp. doplniť súčasný biznis model. Externé vplyvy zmenia ich pracovné životy a životy ich zamestnancov v horizonte niekoľkých rokov, čiže nie vo vzdialenej budúcnosti.
Autor blogu: Pavol Boroš